Láska,priateľstvo a iné záležitosti - 4.kapitola - Deň plný prekvapení

10. srpna 2011 v 13:00 | Paula |  Láska,priateľstvo a iné záležitosti
Ahojte moji.Tak dnes som už preč.Na každý deň vám idem prednastaviť článok,aby ste sa tu nenudili.Tak na dnes tu máte pokračovanie ku mojej poviedke Láska,priateľstvo a iné záležitosti,tak dúfam,že sa vám bude páčiť a vaše komentáre ma samozrejme potešia.Paula.


Keď sme dorazili, rozlúčila som sa s mamou a šla som do izby. Bola som strašne unavená. Prezliekla som sa do pyžama, odlíčila, umyla si zuby, rozčesala vlasy a konečne som šla spať.

Keď som sa zobudila, bolo 11:30, tak som si povedala, že sa oblečiem, namaľujem a zídem dole na obed. Obliekla som si tyrkysový top, tmavé rifle, lodičky na opätku, namaľovala sa, nechala si rozpustené vlasy, ktoré mali po svadbe ešte jemné vlnky, ofinu som si vypla dohora a hor sa na rodinný obed. Na moje prekvapenie už boli všetci hore.

,,Dobré ráno ... alebo skôr obed?" povedala som s humorom.

No smiech ma po chvíli prešiel, keď som zbadala Jaka. Asi ich mama pozvala na obed, pretože tu bol aj s jeho rodičmi a s mladšou sestrou. Bol medzi nimi veľký vekový rozdiel, ale nechcela som sa vypytovať.

,,Ahoj Mia." pozdravil sa mi Jake, keď si sadal vedľa mňa, kde ho samozrejme posadila moja mama.

,,Ahoj Jake." odzdravila som sa mu.

Chcel mi niečo povedať, no nestihol, pretože začali podávať obed. Keď sme dojedli, zoznámila som sa bližšie s jeho rodičmi, ktorí boli veľmi milí. No a nakoniec ku mne pribehla aj jeho malá sestra, keď si všimla, že pri mne nik nie je.

,,Ahoj, ja som José, a ty?" spýtala sa ma.

,,Ahoj, som Mia." povedala som jej. ,,José, rada sa hráš s barbiami?" spýtala som sa jej po chvíľke ticha.

,,Áno, a veľmi." povedala celá nadšená.

,,Tak poď so mnou do mojej izby, niečo ti ukážem."

Prikývla na súhlas a s úsmevom na perách išla so mnou, no ja som ju ešte aj chytila za ruku, pre istotu. Mám strašne rada takéto malé milé detičky. Povedala som mame, kam ideme a iba mi prikývla na súhlas. Keď sme vošli do mojej izby, vytiahla som spod postele jednu veľkú skatuľu.

,,Čo to je?" spýtala sa ma zvedavo José.

,,Počkaj chvíľu a uvidíš." povedala som jej.

Otvorila som škatuľu a José ostala stáť ako obarená. V škatuli boli totiž barbie od výmyslu sveta, rôzne oblečenie pre ne, auto, dokonca aj kompletne zariadený domček.

,,Páni ... to je snáď tá najväčšia zbierka barbin, akú som kedy videla. Odkiaľ toho toľko máš?" zvedavo sa ma spýtala.

,,No, môj ocko chodil na týždňovky, keď som bola asi v tvojom veku a vždy, keď sa vrátil, mi doniesol nejakú barbiu a ja som z nich postupne mala zbierku a moja izba sa premenila na apartmán pre princezné. Mala som ich všade, vážne. Dokonca som mala aj obliečky a taký veľký baldachýn, ako mávajú princezné. No postupom času som z toho vyrástla a všetky barbie som odložila sem a povedala som si, že ich raz dám niekomu takému, ako si ty. Tak sa tu s nimi zatiaľ môžeme pohrať a potom si ich vezmeš, dobre?" usmiala som sa na ňu.

,,To myslíš vážne?" spýtala sa ma celá nadšená.

Prikývla som na súhlas a ona sa mi hodila okolo krku, objala ma a povedala: ,,Ďakujem."

,,Nemáš za čo." povedala som jej.

Pustila ma a začala sa ma na niečo pýtať.

,,Počuj a kde sú všetky tie tvoje veci z izby?"

,,Neviem" povedala som jej. ,,Musím ich pohľadať. Ale sľubujem ti, že hneď, ako ich nájdem, tak ti ich prinesiem osobne až domov, dobre?"

,,Áno, dohodnuté." ešte raz ma objala a potom sme sa začali hrať.

Asi po hodine poslala moja mama Jaka po José, pretože už chceli ísť domov. Vysvetlila mu, kde mám izbu, a napodiv trafil.

Klop-klop-klop - ozvalo sa klopanie na dvere.

,,Ďalej." zakričala som.

Otvoril dvere a vošiel dnu, veď čo iné mu ostávalo. Keď nás takto spolu videl, vyzeral dosť prekvapene.

,,José, ideme domov. Rozlúč sa a poď." povedal jej Jake.

,,Dobre ale musím si vziať ešte toto." ukázala na kopu Barbií pri sebe. Jake na ňu len nechápavo pozrel.

,,José, choď za maminkou a ockom, ja ti to dám napäť do škatule a donesiem dole, dobre?"

,,Dobre, tak ahoj." objala ma, dala mi pusu na líce a odišla.

Jake tam však stále stál ako obarený, ako keby to, čo videl, bol prízrak. Po chvíli sa však spamätal a pomohol mi so zbieraním.

,,Tvoja sestrička je veľmi zlatá." vravela som mu, keď sme to dozbierali.

,,Tak to si asi jediná z mojich "kamarátok" ,čo si to myslí."

Nad jeho slovami som sa zasmiala. ,,Prečo?" spýtala som sa ho.

,,Lebo zakaždým, keď ma rodičia zoznámia s nejakým dievčaťom, keď sa jej nepáči, správa sa k nej otrasne. Vlastne to doteraz robila s každou, no keď som si všimol, ako si rozumiete, asi vycítila, že ty si iná ako všetky tie ostatné baby." usmial sa na mňa.

,,Počkaj chvíľu, nechápem ti." povedala som mu.

,,Skús sa nad tým zamyslieť. Ozaj, aby som nezabudol, v pondelok sa stretneme v škole, lebo ma ku vám zapísala moja mama s tvojou a budeme spolu chodiť do triedy." keď to dopovedal, vzal škatuľu, rozlúčil sa so mnou a odišiel.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 rebelka rebelka | 10. srpna 2011 v 18:39 | Reagovat

super teším sa na pokračovanie..:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama