Láska,priateľstvo a iné záležitosti - 10.kapitola - To trápenie nikdy neskončí?

17. března 2012 v 18:58 | Paula |  Láska,priateľstvo a iné záležitosti
Konečne som sa dostalo k môjmu druhému blogu a prinášam vám pokračovanie ku mojej poviedke Láska, priateľstvo a iné záležitosti. A aby som vám vynahradila celý tento stratený týždeň, ešte vám dnes zverejním aj pokračovanie poviedky LOVE. No taktiež by som vám chcela povedať, že ak by ste sa s nami chceli podeliť o svoje poviedky, pokojne ich pošlite na mail stories.and.another@gmail.com a my ich v blízkej dobe určite zverejníme. To je teraz asi z mojej strany všetko. Parejm príjemné čítanie. PaulaMrkající



Keď bolo pol šiestej večer, bol najvyšší čas na našu "rodinnú" večeru. Využila som t. Pobalila som si svoje veci, obliekla som sa a utiekla som späť do školy.
Keď som vošla do izby, bola tam iba Sofia. a som ju nevnímala, hodila som sa na posteľ a po chvíli som zaspala. Ráno som sa zobudila na zvuk budíka. Buchla som po ňom a chcela som spať ďalej, no dievčatá mi to nedovolili. Vytiahli ma z postele a vraveli mi:
"Mia, obleč sa, lebo prídeš neskoro na hodinu." povedala mi Van.
"Nie, necítim sa dobre. Dnes ostanem v izbe. Povedzte to, prosím vás, aj učiteľom, dobre?" povedala som smutným hlasom, sadla si na schody a premýšľala som.
"No dobre. Ale keď budeš čokoľvek potrebovať, neváhaj a zavolaj nás a my prídeme." povedali a odišli z izby. Opäť som si spomenula na včerajšiu hádku medzi mamou, otcom a Lucy a po tvári mi opäť začali stekať slzy.
(Medzitým cez hodinu)
"Hej, Vanessa, kde je Mia?" spýtal sa šeptom Jake.
"Necítila sa dobre, tak ostala v izbe." odpovedala mu Vanessa.
Bál sa o ňu. Veď kto by sa nebál o svoju lásku?
"Pani profesorka?" začal zdvorilo Jake, "Mohol by som odísť z tejto hodiny? Necítim sa totiž moc dobre."
"Samozrejme, choďte." Ako to dopovedala, už ho nebolo.
(V Miinej izbe)
Stále sedím na schodoch, plačem a zároveň premýšľam, čo so mnou bude. Dostane otec moje opatrovníctvo? Odídem s ním do Európy? pýtala som sa sama seba. Ale ja s ním nechcem odísť. Nechcem ani, aby sa s mamou rozviedol a aby moja sestra odišla do Brazílie. Život ku mne nie je fér. Začala som ešte viac plakať. V tom sa ozvalo klopanie. Utrela som si rýchlo slzy z líc a zakričala som:
"Ďalej." pozrela som sa, kto prišiel. Myslela som si, že je to jedna z dievčat, no bol to Jake.
"Ahoj." pozdravil ma. "Dievčatá mi povedali, že si sa necítila dobre, tak som sa vypýtal z hodiny a prišiel som ťa pozrieť. Ako sa máš? Už ti je lepšie?" spýtal sa ma prisadol si ku mne. Otočila som sa tak, aby mi nevidel do tváre a odpovedala mu.
"Áno, a teraz už choď. Chcem byť sama."
No on sa nedal oklamať. "Tak keď ti nič nie je, môžeš sa kľudne na mňa pozrieť, nie? A môžeš ísť kľudne aj do triedy na hodinu. Tak poďme."
"Nie." oponovala som mu.
"Tak potom prečo sa na mňa nepozrieš a nepovieš mi, čo ti je?" naliehal na mňa.
"Pretože nemôžem." povedala som mu tichším hlasom. Po tvári mi opäť začali stekať slzy.
"No dobre, ako myslíš. Keď mi to teda nechceš povedať, tak asi budem musieť zavolať tvojim rodičom, aby si po teba prišli."
Teraz som to už nevydržala a plakala som. Opäť! No ešte stále som sedela chrbtom otočené k jakovi, tak si nič nevšimol. Aspoň dúfam. "Prosím ťa, Jake, volaj komu chceš, len nie mojim rodičom."
"Tak komu mám potom zavolať? Lucy?"
"Ani jej." už som to takto ďalej nevládala, otočila som sa ku nemu a vybuchla som. "Čo nechápeš, že nechcem hovoriť s nikým z mojej hlúpej rodiny? Je to tak ťažké pochopiť?" skoro som ziapala. Ponorila som si tvár do rúk a plakala som. Jaka však moje slová neurazili, pretože ma silno objal a ja som mu plakala v náručí. Zatiaľ sa ma snažil upokojiť tak, že mi hovoril pekné slová, no moc to nezaberalo, tak sa ma na rovinu spýtal:
"Mia, nechceš mi povedať, čo sa ti stalo? Určite ti potom bude lepšie a uľaví sa ti."
"Pozri, možno ti to poviem, ale nie teraz. Nie som na to ešte pripravená."
Chcel mi niečo povedať, no vbehli do izby dievčatá.
"Dobre, tak nezabudni, že keď budeš niečo potrebovať, stačí povedať. Majte sa." povedal a vyšiel z izby. Dievčatá na mňa začali chŕliť jednu otázku za druhou, no ja som myslela len na to, ako nepekne som sa k Jakovi zachovala a on mi opäť pomohol.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 robertita96 robertita96 | 17. března 2012 v 19:59 | Reagovat

jeeej to je super tuto poviedku ma rada je naozaj pekne uz sa tesim na pokracovanie neviem a dockat kedy  budu konecne spolu prosiiim rychlo pokracko prosiiim prosiiim prosiiiiiiim :) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama