Láska,priateľstvo a iné záležitosti - 9.kapitola - Zlých správ stále nie je dosť

10. března 2012 v 14:51 | Paula |  Láska,priateľstvo a iné záležitosti
Ja viem, sľúbila som, že sa pukúsim pridať každý deň nejaký článok, ale ako ste si všimli, nestíham. Neviem, či chodíte aj na môj druhý blog, ale ak áno, tak ste si určite všimli, že ani tam som včera nepridala články, len jeden, ktorý bol prednastavený a potom pridala ešte večer dva Sissa. Ale ja som to nestihla. A pýtate sa prečo? Predsa preto, že som mala konečne doma sesterku z Anglicka a spala túto noc u nás spolu s jej rodičmi (z piatka na sobotu) takže v piatok som bola s ňou, no nie celý deň. Ona prišla až o tretej. Asi sa pýtate, čo som robila predtým, všakže? Tak do desiatej som spala, sotva som sa stihlaa naraňajkovať a šla som do práce. Potom som sa prišla naobedovať domov, chvíľku som tam pobudla a hneď na to prišla Sofinka. Chvíľku som sa s ňou hrala, no potom som musela ísť opäť do práce. am som strávila dobré dve hodiny chodením po vonku a potom som konečne šla domov. Mala som dať na web články, alebo som mala byť s rodinou, ktorú vidím po pol roku? Čo by ste si asi tak vybrali vy? Ja určite tú druhú možnosť, pretože nemám ani ln najmenšie tušenie, kedy ich opäť uvidím. Veľmi ma mrzí, že som vám sem nepridala žiadne články, ale keby ste boli na mojom mieste, snáď by ste to pochopili. To dievčatko je také zlatučké. Ma tri roky. Presnejšie tri a pol. A keby som si mala vybrať medzi ňou a blogom, s kým strávim svoj čas, tak by som si určite vybrala ju, pretože sem prídu asi až na Vianoce. Neviem, či ste tento môj "predslov" čítali, alebo nie, ale ak ste ho čítali, tak by som vám bola veľmi vďačná, ak by ste to pochopili. Vo štvrtok som nepridala článok tiež preto, lebo tu bola Sofinka. Nie preto, že by som bola lenivá alebo neplnila sľuby, ale jednoducho som chcela svoj voľný čas stráviť s ňou, pretože túto stredu prileteli, a streda, čo bude tento týždeň, čiže 14.03.2012, bude pre nás rozlúčková, pretože sa vracajú späť do Anglicka. No budeme sa vlastne lúčiť v utorok, lebo im lietadlo letí ráno, ale aj napriek tomu... Pevne verím, že to chápete a teraz si vychutnajte pokračovanie poviedky. Ja viem, že tieto moje "bláboly" nestoja za nič, ale musela som vám to objasniť, ak ste si to vôbec prečítali. PaulaUsmívající se



Celú cestu som ani ja, ani Jake nepovedali jediné slovo. Až keď sme dorazili na miesto, spýtala som sa:
"Hej, Barbie, kde to sme? Vôbec to tu nepoznám." naliehavo som sa jej spýtala.
"Je to klub s názvom LOVE GAME a nepoznáš to tu preto, lebo ho iba dnes otvorili." Nevedela som, čo mám povedať, tak som radšej mlčala. Vystúpili sme z auta a šli sme dnu. Našli sme si voľný stôl a sadli sme si tam. Pili sme len džús a minerálku, no ja som zrazu dostala chuť na niečo tvrdšie, tak som si objednala fľašu vodky. Pila som jeden pohárik za druhým. Všetci na mňa len nemo pozerali a vraveli mi, aby som prestala, no neposlúchla som ich. Po hodine bola celá vodka vo mne a ja som sa cítila akosi divne. Ostatní sa nestačili diviť. Vyvádzala som ako šialená. Niet divu... bola som opitá. Keď som začala tancovať pri tyči, pribehol ku mne Jake.
"Mia, zlez odtiaľ dole, dobre? Toto predsa nie si ty." vravel mi s nádejou v hlase.
"Ale áno, som to ja. A ani za celý svet dole nezídem." odvrkla som mu. Po chvíli mi však prišlo trochu nevoľno, tak som sa šla nadýchať čerstvého vzduchu. Ako som sa prechádzala, niekto ma oslovil. Otočila som sa, no toho chlapa som nepoznala. Začal si ku mne dovoľovať. Začal ma obchytkávať a bozkávať. Po chvíli mi došlo, o čo mu ide. Chce ma znásilniť! Kričala som ako zmyslov zbavená, no nik ma nepočul. Všetci sa totiž skvelo bavili dnu. už som si myslela, že je so mnou koniec, keď v tom niekto prišiel a poriadne tomu chlapovi naložil. Viac si nespomínam, pretože som svojmu záchrancovi práve omdlela do náručia.

Prebudila som sa v posteli. Strašne ma bolela hlava a bola som hladná, no nevedela som, kde som. Išla som sa pozrieť von oknom. Vtom na mňa prehovoril dosť známy hlas.
"Vidím, že si už hore." razom som sa otočila. Bol to Jake.
"Čo tu robím? A ako som sa sem dostala" dávala som mu jednu otázku za druhou. "A kde to vlastne som?"
"Pokoj, si v mojim byte. Na nič si nepamätáš?" spýtal sa ma.
"Pamätám si len na to, že ma chcel nejaký chlapík znásilniť, ale niekto prišiel a zachránil ma. Na nič viac sa nepamätám."
"No" začal neisto "nepamätáš si to preto, lebo si omdlela."
"A nevieš, kto ma zachránil?" zvedavo som sa ho spýtala.
"Áno, aj to viem."
"Tak mi to povedz, prosím ťa." naliehala som naňho.
"Ja." povedal a chystal sa na odchod. Ja som sa k nemu rozbehla a pevne som ho objala. "Ďakujem." povedala som mu.
"Nemáš za čo." povedal. "Ak chceš, tak sa poď najesť a potom ťa odveziem domov." povedal a odišiel z izby. Išla som do kúpeľne dať sa trochu do poriadku. Asi za 5 minút som opäť vyzerala ako normálny človek. Potom som išla do kuchyne najesť sa. Keď som sa najedla, Jake ma odviezol domov, rozlúčila som sa s ním, ešte raz som sa mu za všetko poďakovala a vošla do domu. Tam ma už čakala moja mama.
"Kde si bola tak dlho, ha? Je pol piatej! Už je skoro večer!" začala na mňa vrieskať.
"Pokoj, mama, bola som s Martinom, Raquel a Jakom. Všetko je ok, dobre?" ukľudňovala som ju. Potom som vybehla do svojej izby. Nemala som na nič chuť a navyše ma príšerne bolela hlava. Dala som si tabletku proti bolesti hlavy, obliekla som sa do pyžama a zaspala som.

Ráno som sa zobudila na hrozný krik. Išlo to z haly, tak som sa tam išla pozrieť. Neverila som vlastným očiam. Mama s otcom sa hádali.
"Je to tvoja vina, že si vždy robí, čo chce! Ale to sa zmení po našom rozvode! Budem sa snažiť o to, aby mi Miu zverili do opatery, či sa ti to páči, alebo nie!" vrieskal otec.
"Tak to si myslíš len ty! Za chvíľu bude mať 18 a sama sa bude môcť rozhodnúť, ku komu pôjde!" vrieskala naňho mama.
"No tak, upokojte sa, obaja!" začala Lucy. "Čo si neuvedomujete, ako jej tým ublížite?" ziapala po nich. "Tak po prvé, Mia sa ledva zmieri s tým, že sa rozvádzate, a ty otec jej chceš udeliť ďalší úder tým, že ju odvedieš do Európy? To nestačí váš rozvod? A navyše, ak si nezabudol, tak ja sa tiež sťahujem s Nickom do Brazílie." vrieskala po otcovi. Nemohla som to už ďalej počúvať. Začala som plakať. Všetci si ma všimli, utetakli za mnou, no ja som rýchlo vbehla do svojej izby, zamkla som sa v nej, hodila sa na posteľ a celé hodiny som preplakala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 robertita96 robertita96 | 10. března 2012 v 19:49 | Reagovat

waaaw to je supr poviedka uz sa tesim na pokracovanie je to krasne velmi pekne prosiim rychlo pokracko prosiiiim a neboj sa ja ta chapem aj ja mam pribuznych  v zahranici a rozumiem ti :)

2 Annie Annie | 11. března 2012 v 20:49 | Reagovat

Nadherne a to s tim Jackom nemalo chybu :D uz nech sa daju dokopy :D dufam ze nepojde do Europy :) ale skvele poviedky vazne :) a rychlo pokracovanie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama