RK - 1. kapitola (part 1)

2. února 2014 v 16:57 | Paula |  Rodený krásavec
Ahojte, prinášam vám úplne novú knihu. Ja som ju už prečítala a je super. Snáď sa bude páčiť aj vám. Paula


Nestávalo sa každý deň, že by človek videl kráčať popri ceste bobra, tobôž nie vo svete Deana Robillarda. "Dokelu…" skočil na brzdy svojho novučičkého Astona Martin a zastavil. Bobor prešiel popri aute vpravo. Veľkým plochým chvostom plesol po štrku a špicatým nosom vetril vo vzduchu. Vyzeral ako pripitý. Vlastne to bola bobria samica. Na hlave nemala bobriu kožušinu, ale spotené tmavé vlasy, stiahnuté do chvosta. Už dávno si prial, aby sa stalo niečo, čo by ho vytrhlo z depresie a osamelosti, preto otvoril dvere na aute a vystúpil na Colorado Road. Najprv sa objavil nový pár topánok značky Dolce & Gabana, potom nasledoval zvyšok: postava vysoká takmer dva metre, pevnej oceľovej konštrukcie, britké reflexy a oslnivá krása… aspoň tak by to hlásal jeho tlačový agent. A neklamal by, hoci Dean nebol natoľko domýšľavý a márnivý, ako si mysleli ľudia. Zdôrazňovanie povrchnosti však predstavovalo vhodný spôsob, ako udržať ľudí od seba čo najďalej, presne tak, ako si to prial. "Slečna, potrebujete pomoc?"
Pazúry sa jej ani nezachveli. "Máte zbraň?"
"So sebou nie."
"Tak potom ste mi nanič."Pohla sa ďalej. Uškrnul sa a pobral sa za ňou. Mal dlhé nohy, no ona kráčala rýchlo a zlostne, preto mu chvíľu trvalo, kým ju dobehol.
"Pekný deň," konštatoval. "Trochu teplý na máj, ale nesťažujem sa."
Prepichla ho veľkými okrúhlymi očami, boli to asi jediné krivky na jej tele. Zvyšok mal ostré kontúry a výrazné hrany, od krehkých vyčnievajúcich lícnych kostí až po malý ostrý nos a bradu, ktorou by určite rozrezala aj sklo. Hornú peru však mala plnú, hoci ostro krojenú, akoby žiletkou. Spodná pera bola ešte plnšia. "Herec," povedala posmešne. "Mám šťastie."
"Prečo si myslíte, že som herec?"
"Ste krajší ako moje priateľky."
"Je to prekliatie."
"Neprekáža vám to?"
"Niektoré veci na sebe človek musí jednoducho prijať."
"Uhm…" znechutene sa naňho zamračila.
"Volám sa Heath," povedal, keď zrýchlila krok. "Heath Champion."
"Znie to podozrivo."
Bolo to tak, ale nie celkom, ako to myslela. "Prečo potrebujete zbraň?" opýtal sa jej Dean. "Chcem zavraždiť bývalého milenca."
"Toho, ktorý vám vyberal šatník?"
Veľký plochý chvost mu narazil do nohy, keď sa k nemu obrátila. "Kašlite na to!"
"Aj na všetku zábavu?"
Obzrela sa na jeho športové auto, Aston Martin Vanquish čiernej farby s dvanástimi valcami. Stálo ho niekoľko stotisíc, ale preňho to nebolo nič. Hviezda Chicago Stars mohla mať pokojne aj vlastnú banku.
Vytreštila naňho oči a odhrnula si z tváre prameň spotených vlasov, ktoré akoby sa nechceli odlepiť. "Mohla by som si zajazdiť?"
"Chystáte sa rozhrýzť mi čalúnenie?"
"To nie je vtipné."
"Prepáčte." Po prvý raz v ten deň pocítil spokojnosť, že sa nevybral po medzištátnej diaľnici. Kývol hlavou smerom k au tu. "Nastúpte."Hoci to bol jej nápad, zaváhala. Napokon sa pomalým krokom pobrala za ním. Mal jej pomôcť nasadnúť, otvoriť jej dvere, ale len stál v úzadí a pozoroval, čo sa bude diať.
Šlo predovšetkým o chvost. Bol určite ťažký, a keď sa pokúšala sadnúť si na predné sedadlo vedľa vodiča, plesol ju po hlave. Bola taká rozčúlená, že by si ho najradšej odtrhla. Napokon si naň stúpila.
Dean sa poškrabal po brade. "Nie ste na bobriu samicu trochu nešikovná?"
"Uhádli ste!" zasyčala a pobrala sa preč.
Uškrnul sa a vykríkol za ňou: "Ospravedlňujem sa! Presne pre takéto komentáre ženy strácajú úctu k mužom. Hanbím sa za seba. Rád vám pomôžem."
Sledoval, ako v nej bojuje hrdosť s nevyhnutnosťou, a neprekvapilo ho, keď zvíťazila nevyhnutnosť. Keď sa vrátila k autu, dovolila mu, aby jej pomohol skrútiť bobrí chvost. Poskladala si ho na hruď a nasadla do auta. Koniec chvosta jej ležal na líci, a tak cezeň pozerala na predné sklo. Dean si sadol za volant. Okolo nej sa šírila pižmová vôňa, ktorá mu pripomenula šatňu na strednej škole. Otvoril okienko na niekoľko centimetrov a naštartoval. "Kam to bude?"
"Asi míľu rovno. Potom pri kostole Eternal Life Bible zabočte doprava."
Potila sa pod všetkou tou kožušinou ako povrazolezec. Dean pustil klimatizáciu. "Robila som reklamu pre Benovu firmu Big Beaver Lumberyard, jasné?"
"Keď hovoríte reklamu…"
"Benovi obchody nejdú bohvieako… aspoň tak mi povedali. Prišla som do tohto mesta len pred deviatimi dňami." Kývla hlavou dopredu. "Táto cesta vedie k Rawlins Creek a Benovmu skladu. Tá štvorprúdovka vedie naspäť do Home Depot."
"Jasné."
"Fajn. Ben každý týždeň hľadá niekoho, kto by stál pri ceste a s tabuľkou v ruke lákal do jeho obchodu nejakých zákazníkov. Ja som jeho posledná obeť."
"Lebo ste v tomto meste nová."
"Je zložité nájsť takého zúfalca, ktorý by robil túto prácu dva týždne po sebe."
"A kde je tá tabuľka? No, je to fuk. Nechali ste ju tam aj hlavou."
"Nemôžem predsa ísť naspäť do mesta s bobrou hlavou namiesto svojej!"
Ukázala si na hlavu, akoby bol nechápavý. Pomyslel si, že by nešla naspäť do mesta ani v tom bobrom úbore. Ktovie, či pod ním vôbec niečo má. "Nevidím tu zaparkované žiadne auto," riekol. "Ako ste sa sem dostali?"
"Majiteľova žena ma tu vysadila, lebo dnes ráno moje camaro zasa štrajkovalo. Mala po mňa prísť už pred hodinou, ale neukázala sa. Premýšľala som, čo si počať, keď sa objavil istý podliak na Ford Focuse. Kedysi som mu pomohla."
"Priateľ?"
"Bývalý."
"Ten, ktorého chcete zavraždiť."
"Berte to ako žart." Vykukla spoza svojho bobrieho chvosta. "Tam je kostol. Zabočte vpravo."
"Ak vás priveziem na miesto zločinu, stanem sa spoluvinníkom?"
"Chcete?"
"Pravdaže, prečo nie?" zabočil na hrboľatú miestnu ulicu. Na zarastených parcelách stáli ošarpané domy v štýle rančov. Hoci mestečko Rawling Creek ležalo len dvadsať míľ východne od Denveru, nezdalo sa, že by tu žena nevyhnutne musela skončiť v niečej posteli.
"Je to ten zelený dom s nápisom v predzáhradke," povedala.
Zastavil priamo pred štukovaným domom, pri ktorom sa nad radom slnečníc týčil ako strážca kovový srnec a nápis VOĽNE IZBY. Nejaký vtipný človek prečiarkol Ľ a napísal nadeň N, takže z toho boli Vonné izby. Pred domom stál špinavý strieborný focus s naštartovaným motorom. Vedľa neho pri dverách spolujazdca stála nohatá brunetka s rukami v bok a cigaretou v ústach. Keď zbadala Deanovo auto, spozornela.
"To je určite Sally," zasyčala bobrica.
"Montyho posledná obeť "Ja som bola jej predchodkyňa."Sally bola mladá, štíhla, s hustými vlasmi a hrubou vrstvou mejkapu, čo stavalo potiacu sa bobricu do nevýhody, aj keď tým, že sa tu objavila na športiaku značky Aston Martin s takým fešákom za volantom, mohla skóre vyrovnať. Dean cez predné sklo zazrel dlhovlasého fičúra umeleckého vzhľadu v malých okuliaroch s drôteným rámom, ktorý práve vyšiel z domu. To mohol byť jedine Monty. Niesol nejaké veci a mal na sebe dlhú košeľu, ktorá vyzerala, akoby ju tkali ruky juhoamerických revolucionárok. Bol starší ako jeho bývala priateľka "bobrica" mohol mať okolo tridsaťpäť - a určite bol oveľa starší ako Sally, ktorá nemala viac ako devätnásť.
Monty podišiel bližšie a vtedy si všimol vanquish. Sally zhasla cigaretu špičkou ružového sandálu a tiež sa zahľadela na auto. Dean pomaly vystúpil a pobral sa otvoriť dvere spolujazdca, aby bobrica mohla začať svoje vražedné ťaženie. Lenže keď chcela zaboriť do zeme svoje pazúry, skrížil jej cestu chvost. Chystala sa odhodiť ho nabok, ale vtedy sa rozvinul a udrel ju po brade. To ju tak rozčúlilo, že ho znovu šmarila nabok, pričom stratila rovnováhu a rozpleštila sa na zemi. Chvost rozvíril za ňou kúdol prachu ako veľké hnedé veslo.
Monty na ňu nechápavo civel. "Blue?"
"To je Blue?" opýtala sa Sally. "Ona je klaun alebo čosi podobné?"
"Keď som ju naposledy videl, ešte nebola." Monty odtrhol zrak z bobrice, ktorá sa usilovala postaviť na štyri, a zahľadel sa na Deana. "A kto ste vy?"
Ten chlap mal taký odporný prízvuk, že sa Deanovi obrátil žalúdok. "Záhadný muž," zašomral si popod nos. "Niekto ho má rad, ale mnohí sa ho boja."
Monty sa zatváril tajomne, no keď sa bobrica konečne pozviechala, jeho výraz sa zmenil na nepriateľský. "Kde je, Blue? Čo si s ním urobila?"
"Ty podliacky, pokrytecký kretén!" rozkročila sa na štrkom vysypanom chodníku. Jej drobná tvár sa leskla od potu, bola by ho zavraždila pohľadom.
"Ja som neklamal." Hovoril povýšeneckým spôsobom, ktorý zaskočil aj Deana, a tak si mohol len predstavovať, čo to spraví s bobricou. "Nikdy som ti neklamal," pokračoval Monty. "Všetko som ti napísal do listu."
"Ktorý neprišiel, preto som musela odmietnuť troch zákazníkov a precestovať tisíc tristo míľ krížom cez celé Štáty. A čo som zistila, keď som sa sem dostala? Našla som muža, ktorý posledné dva mesiace modlikal, aby som odišla zo Seattlu a prišla sem? Našla som muža, ktorý mi do telefónu plakal ako malé dieťa, hovoril o samovražde, tvrdil, že som najlepšia priateľka, akú kedy mal, a jediná žena, ktorej veril? Nie, toho som nenašla. Namiesto neho som našla list. Muž, ktorý mi prisahal, že som jediná, kto ho ešte drží nažive, mi v ňom písal, že ma už nepotrebuje, pretože sa zaľúbil do devätnástky. A vraj tento podraz nemám brať tak, že ma opúšťa. Nemal si dokonca ani toľko odvahy, aby si mi to povedal do očí!"
Sally sa priblížila s vážnym výrazom na tvári. "To preto, že by si robila cirkus, Blue."
"Vôbec ma nepoznáš!"
"Monty mi všetko povedal. A nehovorím to preto, že som nejaká suka, ale mohla by ti pomôcť terapia. Aspoň sa nebudeš cítiť taká ohrozená úspechom iných ľudí. Predovšetkým Montyho."
Na lícach bobrice sa objavili červené škvrny. "Montyho život, to je potulovanie sa po brlohoch takzvaných poetov a písanie slohových prác pre deti kolegov, ktoré sú príliš lenivé, by si ich písali samy."
Sallin previnilý výraz vyvolal u Deana podozrenie, že práve takto sa s Montym zoznámila aj ona. Nedala sa však nadlho vyviesť z miery. "Máš pravdu, Monty, je otravná."
Bobrica zaťala zuby a znovu sa vyzývavo zahľadela na Montyho. "Povedal si jej niekedy, že som otravná?"
"Nie presne," riekol Monty povýšenecky. "Vyjadroval som sa tak len počas tvorivého procesu." Posunul si okuliare vyššie na nose. "Chcem vedieť, kde je Dylanovo cédečko. Viem, že si ho našla."
"Ak som taká otravná, prečo si nebol schopný napísať ani jednu báseň, ako si odišiel zo Seattlu? Prečo si tvrdil, že som tvoja čertovská inšpirácia?"
"To bolo predtým, ako stretol mňa," zastarela sa Sally. "Skôr ako sme sa do seba zaľúbili. Teraz som ja jeho inšpiráciou."
"Bolo to pred dvoma týždňami!"
Sally sa dotkla svojej podprsenky. "Srdce vie, keď stretne spriaznenú dušu."
"Somariny!" nedarovala jej bobrica.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama