RK - 1. kapitola (part 2)

3. února 2014 v 17:09 | Paula |  Rodený krásavec


"Je to kruté, Blue, a veľmi zraňujúce," pokračovala Sally. "Dobre vieš, že Monty je veľkým poetom práve pre svoju bezbrannosť. A práve preto ho napádaš. Pretože žiarliš na jeho kreativitu."
Sally už liezla na nervy aj Deanovi, preto vôbec nebol prekvapený, keď sa Blue na ňu oborila: "Ešte slovo a schytáš. Rozumieš? Toto je medzi mnou a Montym."
Sally otvorila ústa, no niečo v Bluinom výraze jej napovedalo, aby radšej mlčala, a tak ich znovu zatvorila. Škoda. Dean by si s radosťou vychutnal, keby sa do nej bobrica pustila. Hoci aj Sal sa tvárila, že by si s kýmkoľvek hravo poradila.
"Viem, že si sklamaná," ozval sa Monty, "ale jedného dňa budeš vďaka mne šťastná."
Tento chlap asi stál na samom vrchole rebríčka hlupákov. Dean sledoval, ako sa bobrica vytiahla na špičky. "Šťastná?"
"Nebudem s tebou bojovať," dodal Monty rýchlo. "Ty chceš vždy všetko obrátiť na boj."
Sally prikývla. "Je to tak, Blue."
"Máš pravdu!" Bobrica sa bez ďalšieho varovania vrhla na Montyho, ktorý sa v tej chvíli poskladal pod jej úderom na zem.
"Čo stváraš? Prestaň! Pusti ma!"
Monty pišťal dievčenským hlasom a Sally sa mu vrhla na pomoc. "Už aj ho nechaj!"
Dean sa oprel o svoj vanquish a vychutnával si divadlo.
"Moje okuliare!" hučal Monty. "Dávaj pozor na okuliare!"
Usiloval sa zvinúť do klbka, kým bobrica mu búšila do hlavy. "Ja som zaplatila za tie okuliare!"
"Už aj prestaň! Pusti ho!" Sally schmatla bobricu za chvost. Z celej sily ním mykla. Monty nevedel, či má skôr chrániť "rodinné klenoty", alebo okuliare. "Ty si celkom zošalela!"
"To je tvoja zásluha!" Bobrica ho chcela poriadne vyfackať, ale bránili jej v tom pazúry.
Sally mala celkom dobré bicepsy a stále ťahala za chvost, bobrica však pevne držala svoju korisť a nechcela sa vzdať, kým nepotečie krv. Dean nikdy nevidel také zaujímavé divadlo, porovnateľných bolo možno len posledných tridsať sekúnd vo futbalovom zápase.
"Rozbila si mi okuliare!" skuvíňal Monty a pritláčal si ruky na tvár.
"Najprv okuliare, teraz ti rozbijem hlavu!" bobrica sa znovu zahnala.
Dean zažmurkal, ale Monty si napokon spomenul, že má aj chromozóm Y, so Sallinou pomocou odtisol bobricu a postavil sa na nohy. "Dám ťa zavrieť!" škriekal ako mačka. "To ťa vyjde draho!"
Dean to už viac nevydržal a pomaly vykročil vpred. Videl veľa filmov, a tak si bol istý, ako táto pomalá chôdza zaúčinkuje. Jeho vysoká postava bola symbolom výhody. Okrem toho popoludňajšie slnko v jeho svetlých vlasoch zaiskrilo ako pyrotechnika. Do dvadsiatich ôsmich rokov nosieval v ušiach aj diamantové náušnice, ale už nebol najmladší, a tak jeho jedinou ozdobou boli náramkové hodinky.
Monty dokonca aj cez rozbité okuliare videl, ako sa Dean približuje, a rýchlo zatrkotal: "Vy ste svedok. Videli ste všetko, čo urobila."
"Všetko, čo som videl…" zopakoval Dean, "… určite nebude dôvod na to, aby sme vás pozvali na svadbu." Podišiel až k Blue, objal ju okolo pliec a nežne sa zahľadel do jej veľkých očí. "Ospravedlňujem sa, drahá. Mal som ti veriť, keď si hovorila, že tento William Shakespeare si nezaslúži, aby si s ním normálne skončila vzťah. Ešte som ťa aj povzbudzoval, aby si sa s týmto chudákom porozprávala. Nabudúce mi pripomeň, aby som veril tvojmu úsudku. No musíš uznať, že si si najskôr mala vyzliecť kostým, ako som ti radil. Naše sexuálne radovánky sú len naša záležitosť a nikoho iného."
Blue sa zatvárila ako žena, ktorú nič tak ľahko neprekvapí, ale Montyho kvetnatá slovná zásoba zrazu vyschla. Chudera Sally sa zmohla len na chrapľavú otázku: "Vy si beriete Blue?"
"Sám som prekvapený." Dean trochu pokrčil plecami. "Kto by predpokladal, že ma dostane?"
Čo viac sa dalo v tej chvíli povedať?
Keď Monty konečne chytil dych, znovu začal kvíliť o tom, čo s "tým" Blue urobila, a Dean sa konečne dovtípil, že pravdepodobne ide o originálne cédečko Boba Dylana Blood on Tracks, ktoré Monty zabudol vo svojom predchádzajúcom domove.
"Na svete ich je len tisíc!" kričal.
"Deväťsto deväťdesiatdeväť," oponovala Blue. "Tvoje cédečko letelo v tej chvíli, ako som dočítala tvoj list."V tej sekunde sa z Montyho stal zlomený muž, ale Dean nemohol odolať. Keď poet so svojou Sally nasadli do auta, obrátil sa k Blue a zvolal tak hlasno, aby ho počuli: "Poďme, zlatko. Pôjdeme do mesta a popozeráme sa po nejakom zásnubnom prsteni s dvojkarátovým diamantom."
Prisahal by, že počul Montyho zafňukať.
Bluino víťazstvo však netrvalo dlho. Skôr ako sa focus stihol pohnúť z príjazdovej cestičky, na dome v štýle ranča sa otvorili hlavné dvere a na prahu sa objavila tučná žena s vlasmi zafarbenými načierno, s výrazne namaľovaným obočím a akoby nakysnutou tvárou. "Čo sa tu deje?"
Blue hľadela na kúdol prachu na ceste, plecia sa jej stále trochu chveli. "Nič, obyčajná hádka."
Žena si prekrížila ruky na plných prsiach. "Len čo som vás zbadala, vedela som, že s vami bude problém. Nikdy som vás sem nemala pustiť." Zlostne sa mračila na Blue, čo Deanovi stačilo na to, aby si kúsok po kúsku všetko dal dokopy. Vyšlo mu, že Monty býval v tomto dome pred desiatimi dňami, polom sa vytratil spolu so Sally. Blue prišla o deň neskôr, našla jeho list na rozlúčku a zaumienila si nejaký čas zostať, kým sa rozhodne, čo ďalej.
Na čele domácej vyrazili kvapôčky potu. "Nechcem vás vo svojom dome."
Blue už očividne nevládala bojovať. "Zajtra tu po mne nenájdete ani stopy."
"Dúfam, že máte tých osemdesiatdva dolárov, čo mi dlžíte."
"Pravdaže mám…" Blue sa zakrútila hlava. Zavzdychala a prešmykla sa popri domácej dovnútra.
Žena najprv sústredila pozornosť na Deana a potom na jeho auto. Milovala ho takmer celá dospelá populácia Severnej Ameriky, ale táto osoba pravdepodobne nesledovala americký futbal. "Ste drogový díler? Ak máte v tom aute drogy, zavolám šerifa."
"Tylenol, mimoriadne silný." A nejaké lieky proti bolesti, ale o tých sa radšej nezmienil.
"Ste naozaj múdry človek." Domáca mu venovala zlovestný pohľad a vošla naspäť do domu. Dean ľutoval, že zmizla. Pravdepodobne bolo po zábave.
Netešil sa na ďalšiu cestu napriek tomu, že na tento výlet sa vybral preto, aby si ujasnil niekoľko vecí. Predovšetkým koniec nepretržitej šnúry šťastia. Prežil menšie zranenia a bolesti a futbalových zápasoch, ale nič viac. Osem rokov hral v národnej lige a nikdy si nezlomil členok, nemal natrhnutý sval ani Achillovu šľachu. Nič viac ako zlomený prst.
To sa však pred troma mesiacmi skončilo počas štvrťfinálového zápasu proti Steelers. Vykĺbil si plece a poškodil si pritom väzivo. Operácia dopadla úspešne. Plece by mu slúžilo ešte niekoľko sezón, hoci nie tak dobre ako predtým, a práve v tom bol problém. Zvykol si považovať samého seba za nezraniteľného. Zranenia sa až doteraz týkali len iných hráčov, nikdy nie jeho.
Jeho bezstarostný život sa skončil aj v iných smeroch. Začal tráviť príliš veľa času v rôznych kluboch. Čoskoro sa v jeho dome začali pohybovať muži, ktorých poznal len zbežne, a v jeho vani sa kúpali nahé ženy. Preto sa rozhodol podniknúť osamotenú cestu, no päťdesiat míľ pred Vegas si povedal, že toto hriešne mesto nie je najvhodnejšie na posilnenie ducha. Preto sa vydal smerom na východ a práve križoval štát Colorado.
Nanešťastie, samotu neznášal veľmi dobre. Namiesto nadobudnutia istej perspektívy sa ocital čoraz v hlbšej depresii. Príhoda s bobricou stojacou pri ceste bola preňho zvláštnym rozptýlením, ktoré sa však, bohužiaľ, v tejto chvíli skončilo.
Keď sa chystal nasadnúť do auta, začul neklamné zvuky, že hádka medzi ženami pokračuje. V nasledujúcej chvíli si uvedomil, že vchodové dvere sa rozleteli a cez ne na ulicu vyletel kufor. Pristál v predzáhradke, kde sa otvoril a vysypal svoj obsah: džínsy a tričká, fialovú podprsenku a oranžové nohavičky. Potom sa objavil flaušový kabát. A vzápätí Blue.
"Dopekla s tebou!" zakričala ešte domáca, skôr ako zabuchla dvere.
Blue sa musela pridržať železného stĺpa, aby nespadla z verandy. Keď znovu nadobudla rovnováhu, zdalo sa, že nevie, čo ďalej. Sadla si na najvyšší schodík a hlavu zaborila do dlaní.
Spomínala, že jej auto je nepojazdné, čo bol vhodný dôvod, aby jej Dean ponúkol svoju spoločnosť. "Nepotrebujete zviezť?" zakričal na ňu.
Zdvihla hlavu a vôbec nevyzerala prekvapene, že ho tam stále vidí. Deana zaujalo, že nejaká žena zabudla na jeho existenciu. Zrejme sa to nestávalo. Zaváhala, potom nešikovne vstala. "Tak dobre."
Pomohol jej pozbierať veci, predovšetkým tie chúlostivejšie, s ktorými bolo treba zaobchádzať s citom. Napríklad nohavičky. Pomyslel si, že má ďaleko od agentky provokatérky, ale jej bikiny aj tak hrali peknými, žiarivými odtieňmi a zaujímavými vzormi. A žiadne čipky. Ak nebral do úvahy pot a bobriu kožušinu, k Bluinej chutnej tváričke by čipky pristali.
"Podľa toho, čo som počul od vašej bývalej domácej," utrúsil, keď dával jej kufor do batožinového priestoru svojho auta, "domnievam sa, že vám chýba osemdesiatdva dolárov."
"Viac. V tej izbe som mala schovaných dvesto dolárov."
"Tuším sa na vás prilepila smola."
"Som na to zvyknutá. Niežeby som ju mala stále, ale niekedy je to veľmi hlúpe." Blue sa zahľadela na dom. "Vedela som, že sem Monty príde, hneď ako som našla to cédečko Boba Dylana pod posteľou. No namiesto toho, aby som si peniaze nechala v aute, strčila som ich do časopisu People. Monty ho nenenavidí. Hovorí, že ho čítajú len kreténi, preto som si bola istá, že sú tam v bezpečí."
Ani Dean nezvykol čítať People, ale bol k nemu lojálny.
Keď ho doň fotografovali, správali sa k nemu veľmi milo a príjemne.
"Predpokladám, že sa chcete vrátiť do firmy Big Beaver Lumberyard," povedal, keď jej pomohol nastúpiť do auta. "Ak náhodou nechcete vyskúšať niečo trendovejšie."
"A vy by ste čo urobili?" Blue sa naňho zamračila, čo ho mierne vyviedlo z konceptu, pretože ona bola žena a on… Dean Robillard. Potom si na podlahe v aute všimla pohodenú mapu. "Tennessee?"
"Mám víkendový dom neďaleko Nashvillu." Ešte minulý týždeň mu tie slová zneli príjemne. Teraz však váhal. Žil v Chicagu, ale bol skrz-naskrz Kalifornčan, tak prečo si kúpil farmu v Tennessee?
"Ste spevák country?"
"Nie," prevrátil oči. "Prvý raz ste boli bližšie. Som filmová hviezda."
"Nikdy som o vás nepočula."
"Videli ste najnovší film Reesa Witherspoona?"
"Áno."
"Hral som presne v tom, ktorý nakrútil pred ním."
"Zaiste." Zhlboka vzdychla a oprela si hlavu o operadlo sedadla. "Máte neuveriteľné auto. Drahé oblečenie. A môj život je čím ďalej tým viac pod psa. Zaplietla som sa s drogovým dílerom."
"Nie som drogový díler!" odvetil rozhorčene.
"Nie ste ani filmová hviezda."
"Nechajme to tak. Pravda je taká, že som pomerne slávny model s ambíciami stať sa filmovou hviezdou."
"Ste gay." Bolo to tvrdenie, nie otázka, ktoré by mnohých urazilo, ale Dean mal veľkú fanúšikovskú základňu gayov a nikdy nebol neúctivý k tým, ktorí ho podporovali.
"Áno, ale nechválim sa tým."
Byť gayom bude mať isté výhody, pomyslel si. Nie v skutočnosti - to by si nevedel ani predstaviť -, ale v situácii ako táto: túlať sa s neznámou ženou a nevedieť, kam ich to vlastne zavedie. Posledných pätnásť rokov venoval príliš veľa energie presviedčaniu krásnych žien, aby sa stali matkami jeho detí, ale gayovia tento problém nikdy nemali. Mohli odpočívať, užívať si a byť jednoducho kamarátmi. Pozrel na Blue cez plece. "Ak sa niekto dozvie o mojej sexuálnej orientácii, zničí mi to kariéru, preto budem rád, ked sa o tom nebudete pred nikým zmieňovať a necháte si to pre seba."
Nadvihla jedno obočie. "Akoby to bolo nejaké veľké tajomstvo. Vedela som, že ste gay, päť sekúnd potom, ako sme sa stretli."
Musí to naňho trochu zahrať.
Zahryzla si do spodnej pery. "Nebude vám prekážať, ak sa dnes s vami kúsok zveziem?"
"Svoje auto necháte tu?"
"Nemá cenu ho opravovať. Ben ho hádam dá odtiahnuť. A keďže mi chýba aj bobria hlava, stavím sa, že by mi ani nezaplatil to, čo mi je dlžný."
Dean si to myslel. Sally to vystihla. Blue privoláva problémy a také ženy nemá príliš v láske. Ale na druhej strane je zábavná. "Skúsim to s vami niekoľko hodín," zašomral, "ale viac vám nemôžem sľúbiť."
Zastavili pred akousi zošúverenou kovovou budovou natretou nešťastným odtieňom tyrkysovej farby. Bolo nedeľné popoludnie, a na štrkovom parkovisku pred Benovou firmou stáli len dve vozidlá: staré zhrdzavené camaro a starší model pickupu. Na dverách visela ceduľka ZATVORENE, ale krídla boli stále otvorené i pohybovali sa vo vetre sem a tam. Dean ako džentlmen vystúpil z auta prvý, aby jej pomohol. "Pozor na chvost." Blue naňho pohŕdavo pozrela, v jej pohľade však bola aj trocha vďaky, a pobrala sa k dverám do skladu. Keď ich otvorila, uvidel zavalitého chlapa. Blue vzápätí zmizla vnútri.
Dean si nenáhlivo prezeral bezútešnú scenériu navôkol. Po chvíli Blue vybehla von s hŕbkou oblečenia v náručí. "Benova manželka si porezala ruku a musel ju odviezť do nemocnice. Preto po mňa neprišla. Našťastie, tej kožušiny sa viem zbaviť aj sama." Hodila nenávistný pohľad na chlapa v sklade. "A nedovolím, aby ma vyzliekal nejaký sexuálny deviant."
Dean sa usmial. Ani netušil, že alternatívny život gaya má toľko výhod. "Rád vám pomôžem."
Nasledoval ju za roh budovy k ošarpaným kovovým dverám s vyblednutou podobou bobrej samičky so stužkou vo vlasoch. Dámska toaleta bola jednomiestna, nie celkom čistá, ale dalo sa to zniesť. Biele steny boli betónové a nad umývadlom viselo zrkadlo posiate škvrnami. Kým sa Blue obzerala, kam si položí oblečenie, Dean zatiaľ sklopil vrchnák na záchode a prikryl ho papierovými obrúskami.
Obrátila sa mu chrbtom a začala si vyzliekať bobrí úbor. "Tu je zips."
V nevetranej miestnosti bobria kožušina páchla ešte viac ako šatňa v telocvični, ale ako zaslúžilý športovec Dean usúdil, že možno páchne ešte horšie. Z chvosta jej konečne vykĺzli tmavé mokré vlasy a on jej ich odlepil od bielej pokožky na šiji, na ktorej presvitali modré žilky Chvíľu ohmatával kožušinu, kým konečne našiel zips. Bol čertovsky dobrý vo vyzliekaní žien, ale tento prekliaty zips sa ustavične zasekával v kožušine. Postupoval pomaly, opatrne, ale po niekoľkých centimetroch sa zips znovu zasekol.
Napokon sa pod bobrou kožušinou odhalila pokožka biela ako mlieko, a čím dlhšie Blue odhaľoval, tým menej sa cítil ako gay. Usiloval sa rozptýliť konverzáciou. "Takže čo mi uniklo? Ako ste vedeli hneď od začiatku, že som iný?"
"Ste si istý, že sa neurazíte?" opýtala sa s predstieraným záujmom.
"Pravda ma vyslobodí."
"Nuž, ste totálny vôl, ale toto sú nádherné svaly. Aj hruď ujde."
"Veľa mužov si chodí zacvičiť." Odolal pokušeniu fúknuť jej na vlhkú pokožku.
"Áno, ale praví gayovia nemajú jazvy na brade ani narazený nos. Váš profil je zbrázdený viac ako Mount Rushmore."
Bola to pravda. Deanova tvár nebola ani zďaleka hladká, ale to mu neprekážalo. Zranené plece však bola celkom iná otázka.
"Okrem toho vaše vlasy. Husté, lesklé, blond. Koľko kozmetických výrobkov ste použili dnes ráno? Síce mi na tom až tak nezáleží, ale cítim sa trochu podradné."
Jediný prostriedok, ktorý Dean dnes ráno použil, bol šampón. Kvalitný, ale len šampón. "Bude to tým strihom." Strih navrhla jeho kaderníčka Oprah.
"Ani džínsy nie sú najlacnejšie."
To sedelo.
"A okrem toho máte gayovské topánky."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama